S postupujúcou klimatickou zmenou patrí medzi kľúčové výzvy lesného hospodárstva hľadanie rovnováhy medzi efektívnou produkciou dreva a zachovaním klimatickej, ekologickej a biodiverzitnej funkcie lesov, ako aj ich odolnosti voči meniacim sa podmienkam. Rastúci záujem verejnosti o rekreačné využívanie lesov spolu so silnejúcim nesúhlasom s holorubným hospodárením zároveň zvyšujú potrebu hľadať udržateľnejšie spôsoby obhospodarovania lesov.
Jednou z perspektívnych alternatív ku konvenčným spôsobom hospodárenia je v súčasnosti čoraz viac uplatňované prírode blízke hospodárenie (continuous-cover forestry). Tento prístup napodobňuje prirodzenú dynamiku lesa a prostredníctvom výberkových zásahov alebo vytvárania menších porastových medzier s rozlohou niekoľkých stoviek štvorcových metrov spôsobuje iba lokálne narušenie korunového zápoja. Lesné prostredie tak zostáva dlhodobo zachované, čo prispieva k udržaniu chladnej a vlhkej mikroklímy a s ňou spojenej lesnej biodiverzity.
V lesoch s dominanciou dubov však hospodárenie založené na maloplošných zásahoch prináša viacero praktických otázok. Duby patria medzi svetlomilné dreviny. Pod zapojeným porastom sa prirodzene zmladzujú len ťažko, zatiaľ čo v príliš veľkých porastových medzerách ich môžu rýchlo prerásť konkurenčne zdatnejšie dreviny a bylinné druhy, ktoré potláčajú rast mladých dubových semenáčikov. Vedci z výskumnej skupiny ekológie lesa Centra ekologického výskumu HUN-REN preto v novej štúdii skúmali, aká veľkosť a tvar porastových medzier najlepšie podporujú prirodzenú obnovu dubov a zároveň umožňujú trvalo zachovať lesný porast.
„Lesníci sa celé desaťročia spoliehali na konvenčné hospodárenie založené na rubnej dobe, preto prechod na zásadne odlišnú filozofiu obhospodarovania lesov nie je jednoduchý,“ hovorí Flóra Tinya, vedecká pracovníčka výskumnej skupiny ekológie lesa a prvá autorka štúdie. „Ak chceme podporiť širšie uplatňovanie ekologicky šetrnejších spôsobov hospodárenia v lesoch, potrebujeme poskytnúť vedecky podložené poznatky, ktoré pomôžu lesníckej praxi pri zavádzaní a zdokonaľovaní nových hospodárskych postupov.“
Výskum sa uskutočnil v spolupráci s lesníckymi odborníkmi zo spoločnosti Pilisi Parkerdő. Péter Csépányi, zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti zodpovedný za lesné hospodárstvo a ochranu prírody, má za sebou desaťročia praktických skúseností s obnovou dubových porastov pri nepretržitom zachovaní lesného porastu. „Vďaka tejto spolupráci sme mohli výskumné otázky úzko prepojiť s praktickými problémami, s ktorými sa lesníci stretávajú pri obhospodarovaní lesov,“ dodáva Tinya.
Štúdia bola súčasťou experimentu Pilis Gap Experiment, ktorý prebieha v dubovo-hrabovom lese s dominanciou duba zimného (Quercus petraea) v pohorí Piliš v Maďarsku. Vedci skúmali vplyv dvoch rôznych veľkostí a dvoch tvarov porastových medzier – kruhových a pozdĺžnych. Predchádzajúce štúdie výskumného tímu už ukázali, že veľkosť a tvar medzier výrazne ovplyvňujú mikroklimatické podmienky aj vývoj podrastovej vegetácie. V aktuálne publikovanej štúdii sa vedci zamerali na to, ako mladé jedince duba zimného reagujú na rozdielne svetelné a pôdno-vlhkostné podmienky vytvorené jednotlivými typmi porastových medzier a ako ich vývoj ovplyvňuje konkurencia ostatných druhov rastlín.
Výsledky ukázali, že prirodzenú obnovu dubov možno úspešne iniciovať vo všetkých skúmaných typoch porastových medzier. Jednotlivé typy medzier sa však výrazne líšili v raste a prosperite mladých dubov, ako aj v náročnosti na potrebnú následnú starostlivosť.
Spočiatku boli najpriaznivejšie svetelné a pôdno-vlhkostné podmienky vo veľkých kruhových medzerách, kde pestované mladé duby (jedince uvoľnené od konkurenčnej vegetácie) vykazovali najrýchlejší rast. Priaznivejšie podmienky však zároveň podporovali aj konkurenčné druhy. Hrab obyčajný (Carpinus betulus), svíb krvavý (Cornus sanguinea) a ostružiny (Rubus fruticosus agg.) sa v týchto medzerách intenzívne rozrastali a postupne čoraz viac mladé duby potláčali. V priebehu niekoľkých rokov hustá vegetácia výrazne znížila pôvodne vyššiu dostupnosť svetla a pôdnej vlhkosti v medzerách. Úspešná prirodzená obnova dubov v kruhových medzerách si preto vyžadovala intenzívnu reguláciu konkurenčnej vegetácie.
Výskum tak ukázali, že pozdĺžne porastové medzery môžu predstavovať vhodnejší kompromis medzi vytvorením priaznivých podmienok pre mladé duby a náročnosťou následnej starostlivosti. Dostupnosť svetla bola v pozdĺžnych medzerách podobná ako v kruhových medzerách s rovnakou rozlohou, avšak nárast pôdnej vlhkosti bol miernejší, čo obmedzovalo rozširovanie konkurenčných druhov.
„Dôležitá je aj veľkosť medzery,“ hovorí Tinya. „Spomedzi pozdĺžnych medzier bola konkurencia najnižšia v tých menších, pretože miernejšie svetelné podmienky obmedzovali rozvoj konkurenčnej vegetácie. Vďaka tomu si vyžadovali najmenej následnej starostlivosti.“ Hoci mladé duby rástli v malých pozdĺžnych medzerách pomalšie, podľa vedcov má tento pomalší počiatočný rast z praktického hľadiska iba malý význam vzhľadom na dlhovekosť dubov. „Ak sa tieto stromy zvyčajne ťažia až po viac ako sto rokoch, o niečo pomalší rast počas prvých rokov nie je zvlášť významný,“ vysvetľuje Tinya.
Štúdia zároveň ukázala, že po niekoľkých rokoch už malé pozdĺžne medzery nedokázali plne zabezpečiť rastúce nároky mladých dubov na svetlo. Podľa vedcov preto môže byť po piatich až šiestich rokoch potrebné tieto medzery zväčšiť. Predpokladajú, že v tom čase už budú mladé duby dostatočne etablované a schopné úspešnejšie konkurovať ostatným druhom. Túto hypotézu plánujú overiť v ďalšom výskume.
Malé pozdĺžne medzery môžu mať aj ďalšiu výhodu. Žalude z okolitých dospelých dubov sa ľahšie dostanú až do ich stredu, čo umožňuje postupné vzchádzanie nových semenáčikov počas viacerých rokov.
Výskum ďalej ukazuje, že vhodne navrhnuté porastové medzery umožňujú úspešnú prirodzenú obnovu dubových lesov pri súčasnom trvalom zachovaní lesného porastu. Vedci zároveň prinášajú konkrétne odporúčania pre úspešné uplatňovanie týchto postupov v praxi. Ich poznatky tak môžu prispieť k širšiemu využívaniu spôsobov hospodárenia, ktoré pomáhajú zachovávať priaznivú lesnú mikroklímu a biodiverzitu a zároveň zvyšujú odolnosť lesov voči dôsledkom klimatickej zmeny.
Autori zároveň zdôrazňujú, že dlhodobým cieľom by nemalo byť udržiavanie takmer čistých dubových porastov, ktoré sú typické pre konvenčné hospodárenie založené na rubnej dobe. Za perspektívnejšie považujú druhovo pestrejšie zmiešané lesy, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska poskytovať väčšiu ekologickú aj ekonomickú stabilitu.
Publikácia
Tinya, F., Csépányi, P., Gitau, M. G., Horváth, Cs. V., Kovács, B., Németh, Cs., Ódor, P. (2026): Elongated gaps provide a good compromise between abiotic and competitive conditions for sessile oak regeneration. Forest Ecosystems, 16: 100472. https://doi.org/10.1016/j.fecs.2026.100472